Obec Hlboké nad Váhom
Hlboké nad Váhom

História

História obce Hlboké nad Váhom

S odvolaním sa na popredne kapacity histórie, univerzitného profesora PhDr. Richarda Marsinu Drsc. a PhDr. Františka Oslanského CSc. z Historického ústavu SAV, ktorí sa zaoberajú ranno – dejinným stredovekým osídľovaním nášho územia, predkladajú sa nasledovné vyjadrenia o najstaršom osídlení a nadväzne i o zachovanej najstaršej písomnej zmienke o Hornom a Dolnom Hlbokom.

Marsina uvádza, že Dolné Hlboké vzniklo v severnej časti pôvodného chotára Hrabového koncom 13.storočia ( po roku 1268) alebo začiatkom 14. storočia, lebo sa spomína už v listine z 9. septembra 1347. Patrilo vtedy členom rozvetvenej rodine Hrabovskovcov, no postupne sa dostávalo do vlastníctva iných zemianskych rodín, pretože Hrabovskovci, keď nemohli podiel svojich dcér na majetku (dievčenské štvrtky) vyplatiť v hotovosti peniazmi, vydeľovali ho svojim zaťom zväčša v chotári Dolného Hlbokého. Už od roku 1347 sa spoluvlastníkom v Hlbokom právom ,,dievčenskej štvrťky“ a zálohu stali synovia Vavrincovia Veľkého z Pominoviec a jeho manželky Doborky, pochádzajú z Hrabového. Po dlhotrvajúcom spore medzi synmi Vavrinca Veľkého z Pominoviec a Hrabovskovcami boli konečne roku 1364 synovia Vavrinca Veľkého vovedení do družby majetku v Dolnom Hlbokom bez protirečenia.

 

Od roku 1380 sa vlastníkmi majetkových častí v Dolnom Hlbokom  tiež právom dievčenskej štvrťky a zálohu stali Mikuláš, syn Vavrinca a Šimon a Vavrinec, synovia Ondreja za Svätého Jána (v Liptove). Potom o obyvateľoch Dolného Hlbokého nemáme dlho zachované nijaké správy, až roku 1465 sa dozvedáme, že Michal, syn Petra z Dolného Hlbokého, vzal za 48 florénov v zlate do zálohu tri štvrtiny dedičného richtárstva v Praznove. Už roku 1469 po ňom pozostávala vdova Barbora zo (Zemianského) Kvašova postúpila tento záloh za tú istú sumu Ladislavovi Podmanickému z Podmanína. Koncom 15. storočia (asi) právom dievčenskej štvrtky bol vlastníkom majetkových častí v Dolnom Hlbokom Ján z Veľkej Udiče. Keďže zomrel bez potomstva, kráľ Vladislav II. Roku 1505 tieto majetky daroval Jurajovi Csatornyásovi a Gašparovi Suňogovi. Proti tomu však protestoval Gašpar z Tŕstia vo svojom mene i v mene Jána Podmanického, Kataríny, svojej manželky, a Kláry, vdovy po Jánovi z Veľkej Udiče. Gašparovi Trstenskému, ktorý bol v službách Podmaníkovcov, sa podarilo obhájiť právo majetku v Dolnom Hlbokom, lebo v spore o Bačovú horu v Jablonovom 28. januára 1525 nielen sám vystupuje ako svedok, ale svedčí aj Juraj Peško, jeho poddaný z Dolného Hlbokého, i Martin Koza, ktorý tam tiež vtedy býval.

Chotár Horného Hlbokého pôvodne tvoril juhozápadnú časť územia patriaceho okolo roku 1208 k Hričovu. Vzniklo teda azda najneskôr v druhej polovici 14. storočia na pôde hričovského hradného panstva, ku ktorému potom trvale patrilo. Dňa 25. apríla 1417 sa spomína Štefan, richtár z Hlbokého ako svedok pred žilinským súdom. (Horné) Hlboké sa medzi dedinami patriacimi k hričovskému hradnému panstvu po prvý raz výslovne spomína roku 1469. Oslanský k osídleniu a vzniku Hlbokého uvádza, že najstaršou hodnovernou listinou, ktorá sa týka aj severozápadného Slovenska, je zároveň prvou známou písomnosťou vydanou županom zo Slovenského územia, i keď bola napísaná v Ostrihome, overená pečaťou sídelnej Ostrihomskej kapituly a tiež pečaťou nitrianskeho biskupa, datovanom písomných prameňov z roku 1208 – 1209,  prédia Hričov, jeden z medzníkov viedol k potoku Hlboká ( ad Holobopathach), hlbockému potoku.

Závažné je, že termín prédium môže znamenať tak menší majetok, ako aj rozsiahle majetkové územie s viacerými dvormi, z ktorých vznikali samostatné dediny. Tvrdí sa, že podstatou označovania prédiom nebola veľkosť, ale okolnosť, že sa tam pôda obrábala vo vlastnej správe zemepána a nebola prideľovaná iným. Okrem toho v metácii majetku prédia Hričov ide pri jeho popise s časti aj iba o uvádzanie medzníkov. Popritom do úvahy je nutné vziať aj fakt, že podľa vôd sa často nazývali sídla a ich zloženie, čo neskôr prechádzalo do opačného postupu. Sprístupnilo sa že Hlbocký potok bol medzníkom v metácii Hrabového zapísanej do listiny Ostrihomského križiackeho konventu, teda išlo o Konvekt križiakov sv. kráľa Štefana v Ostrihome zo 6. októbra 1268, ktorá po kúpe, stratách a najnovšom znovuobjavení zostala uložená v Archíve hlavného mesta SR v Bratislave, ktorý je na dlhšiu dobu neprístupný. A práve vo zverejnenom rozbore spomenutej metácie Hrabového z r. 1268 sa konštatuje, že jeho teritórium tvorilo približne len územie Dolného a Horného Hrabového, pôvodný chotár Hrabového sa skladal z neskorších chotárov Hrabového a Dolného Hlbokého, ktoré vzniklo v severnej časti pôvodného chotára Hrabového koncom 13. storočia, alebo začiatkom 14.storočia, lebo sa spomína už v listine vydanej 9. septembra 1347. Ide o listinu benediktínskeho Konvektu sv. Hypolita mučeníka zo Zobora, ktorá však bola vydaná 9. februára 1347, kde sa riešili majetkovoprávne záležitosti v Hrabovom a Hlbokom. Nadväzne sa ďalej konštatovalo, že chotár Horného Hlbokého tvoril juhozápadnú časť územia patriaceho okolo roku 1208 k Hričovu, a teda že vzniklo azda najneskôr v druhej polovici 14. storočia, na pôde hričovského hradného panstva, ku ktorému potom trvalo prináležalo, a že dňa 25. apríla 1417 sa spomína Štefan, richtár z Hlbokého, je to z latinského zápisu v Žilinskej knihe napokon, že Horné Hlboké bolo výslovne spomínané medzi dedinami Hričovského hradného panstva po  prvý raz v roku 1469, v skutočnosti (Hlwboko) v listine uhorského kráľa Mateja vydanej v Budíne 28. decembra 1468, ale s pripustením, že mohlo ísť o Dolné Hlboké. Portálny súpis z roku 1598 poznamenáva Hlboké s 11 domami.

Vzhľadom na doteraz sprístupnené pozostatky je možné za najstaršiu zachovanú písomnú zmienku o Hlbokom nad Váhom považovať listinu benediktínskeho Konventu sv. Hypolia mučeníka zo Zobora z 9. februára 1347, ale zároveň nemožno nepripustiť, že počiatky obce nesiahajú do doby po roku 1268, ale do konca rokov 1208 – 1209.

V rokoch 1546-1549 za panstva bytčianskych Turzovcov v Hlbokom sa zvýšila zaľudnenosť asi na počet 60 ľudí a bola tu usídlená jedna zemianska rodina. Fojt (richtár) Ján Hlbocký užíval dva grunty, za čo vykonával celú vinnú furmanku a ostatné odvádzal tak, ako richtár v Malej Bytči. Z roľníkov Juraj Šoltýs, užívajúc polovičný grunt platil ročne 30 denákov, na soľnú furmanku 14 denárov, na vinnú 75 denárov, žita dával dva korce, jačmeňa takisto, ovsa 3 korce. Roľníci Matej Strážovský, Juraj Mišov, Ján Michálik a Ján Hanzel platil cenzus po 48 denárov, na soľnú furmanku 28 denárov, na vinnú 1 a pol zlatého, jačmeňa, žita, a ovsa dával každý po 1 lukne. Roľníci z Hlbokého okrem toho odovzdávali pre panstvo 8 sliepok, 8 kapúnov, 4 husi a 50 vajec. So Závadkou spolu 1 teľa, s Dolným Hričovom 1 vola a s Dlhým Poľom 1 kravu.

Koncom roka 1720 Eva Ujfalussyová, vdova po Povlovi Berényim preustila Antonovi Jozefovi Esterházymu Hlboké a tiež i Kolárovice, Pšurnovice, Setechov, Peklinu a Bytčianskú (dnes Žilinskú) lehotu.

Poľnohospodárska výroba však bola, podobne ako v 17. storočí, na dosť nízkom stupni. Prevládal cez celé 18. storočie trojpoľný systém, t.j.do tretiny v chotári sa siali oziminy, do tretiny jariny a tretina ostávala úhorom.

Hlboké, ktoré bolo založené na výsadách niektorých privilégií ako dedičného richtárstva s určitou súdnou a správnou právomocou (Šoltýs) malo začiatkom 17. storočia 5 sedliakov a nachádzali sa tu 4 želiarske chalupy. V polovici 17. storočia časť obce Horného Hlbokého si prenajali Ugronovičovci za 1050 zlatých a druhú časť rodina Podhronských za 700 zlatých.Hlboké, ktoré sa rozdelilo na Dolné a Horné do roku 1783 pečať nemalo.

Neutešená hospodárska kríza, umocnená opakujúcou sa neúrodou na konci 19. storočia v osemdesiatých rokoch, ťažko doľahla na beznádejné sociálne položenie občanov Horného a Dolného Hlbokého. Na sklonku storočia prevažná väčšina občanov obývala jednoizbové domky a len v máloktorých bola vybudovaná i kuchyňa. Nesmierna bieda, nehygienické životné podmienky, vzmáhajúce sa choroby znásobené hladom, stali sa rozhodujúcimi činiteľmi, že viacerí občania sa z obce vysťahovali za prácou a v nejednom prípade až do zámoria – Ameriky. Svedectvom toho je vybudovaný pamätník, ktorý sa nachádza na úpätí kopca Homolka, na ľavej strane pri vstupe do obce Hlboké nad Váhom od cestnej spojnice Bratislava – Žilina.

V období po roku 1918 obce Dolné a Horné Hlboké administartívne patrili do okresu Veľká Bytča. Notárskymi a cirkevnými vecami patrili rozdelene: Dolné Hlboké do obce Predmier, Horné do obce Horný Hričov.
1918 - 1947 boli v obci tri obchody s potravinami: U Michalíkovej Viktórie, u Adamova Karola, u Jozefa Hvorečného. Dva hostince boli u Wernera (U Žida) a u Hrabovskej. Predajňa tabaku U Michalíka a U Gaňovej. Obchod s textilom u Tomáša Michalíka.

Občania dlho bôľne prežívali posledné dni pred príchodom oslobodzovacích vojsk, keď nemecká armáda pred ústupom v apríli v roku 1945 vyrabovala a vyplienila obidve obce. Nemcom za obeť padli kravy, teľce, ošípané, sliepky, husi a viaceré úžitkové vybavenie. Rabovka bola taká dôsledná, že nemeckej chamtivosti neutiekla ani harmonika heligónka. ...a predsa, viacerým občanom sa podarilo uchrániť ovce, ktoré stihli pred rabujúcimi vojakmi a ich napomáhačmi-vlasovcami ukryť v lese pri vodopáde.

Na prelome rokov 1944/45 obec a okolie bolo pokryté snehovou pokrývkou, mrazy presahovali -20°C, chlad bol umocnený pretrvávajúcim severným prúdením, ako sa ľudovo o takomto nečase vraví ,,nie je hodno vyhnať von ani psa“. Za takýchto podmienok obyvateľov obce navštevovali vyhladovaní a prezimení jednotlivci i skupinky partizánov, ktorí sa zdržiavali v lesoch chotára, najmä v hore Brezie a Lipie.

Partizáni medzi občanmi hľadali a našli pomocnú ruku. Obyvatelia v nejdenom prípade poskytli útulok, ale najmä sa delili s tým málom potravín, ktoré sami mali. Starší občania v živej pamäti uchovávajú z tohto obdobia nasledovnú príhodu: ,, V hostinci U Hrabovských medzi občanmi bol prítomný partizán. V družnej debate sedel spolu s občanmi, keď v tom z otvorených dverí niekto zavolal: “Nemci idú!“ Partizán ihneď sa chopil pušky, avšak nedopatrením spúšť zachytila a zavadzalo a ozval sa náhodný smrtonosný výstrel. Partizán mŕtvi padol na podlahu. Tento neznámi partizán bol občanmi pochovaný na miestnom cintoríne.“

Nemecký vojaci boli ubytovaní v školskej budove i v niektorých rodinných domoch a tiež obývali domček pri železnici. Vysliedili, že partizáni sa nachádzajú v priestoroch lesov Brezie a Lipie a začali tým smerom strieľať. Došlo ku krátkej prestrelke medzi nemeckými vojakmi a partizánmi.

Obyvatelia obcí Horného a Dolného Hlbokého si vydýchli, keď oslobodzuje jednotky 1. čs. armádneho zboru, príslušníci 2. samostatného a 4. úderného práporu 3. čs. brigády do večera dosiahli ľavý breh Váhu v 15 km širokom úseku a okolo 18.00 hodiny oslobodili i obce Dolného a Horného Hlbokého. V ranných hodinách 1.mája 1945 preplavili sa na pravý breh Váhu, kde vytvorili predmostie a oslobodili okresné mesto Veľká Bytča a za pochodu prenasledovali ustupujúcich Nemcov.

Prenasledovanie nepriateľa – nemeckých vojsk – bolo také rýchle a pre Nemcov neočakávané, že nestihli ani zaujať bojové rozostavenie v pripravenej línii.

V druhej svetovej vojne z obce v boji padol Ondrej Šimák a z koncentračného tábora sa vrátil Štefan Pinčík.

Po ukončení II. svetovej vojny začali občania so zveľaďovaním obcí, s opravami a s výstavbou nových domov, hospodárskych budov, opravami ciest, údržbou poľných ciest, urbárskych pasienkov.

V roku 1947 bolav oboch obciach zavedená elektrická sieť.

1955 v Dolnom Hlbokom sa začalo s výstavbou požiarnej zbrojnice. Zásluhou iniciatívnych poslancov aj občanov bol postavený kultúrny dom, vybudovala sa spoločenská sála s javiskom, garáže na uskladnenie požiarnej techniky. Na akcii "Z" odpracovali takmer 11.000 hodín bezplatne. V Hornom Hlbokom to isté sa zopakovalo 1958. Za obetavého nadšenia všetkých občanom bol mnohoúčelový Kultúrny dom postavený v krátkej dobe. Okrem spoločenskej sály, javiska a malej zasadačky sa vybudoval aj sklad, ambulancia, knižnica, veľká zasadačka na poschodí, miestnosti pre Obecný úrad, sociálne zariadenia, sklad paliva, kuchyňa. Do prevádzky boli dané ako požiarna zbrojnica tak aj Kultúrny dom 1966.
V roku 1957 sa vybudovala vodná nádrž v Hornom Hlbokom na hornom konci dediny.
V roku 1960 po územnej reorganizácii sa spojili obe obce pod jednotným názvom Hlboké nad Váhom. Vtedy patrilo pod okres Žilina.
V roku 1956 sa začalo s výstavbou futbalového ihriska. Stavba športového areálu bola daná do užívania v roku 1959. V roku1964 sa začalo s výstavbou štátnej cesty III. triedy. Bola daná do užívania 1966. V tom istom roku bola zavedená aj autobusová linka z Hlbokého do Bytče a na želez. stanicu, ako aj z Hlbokého do Žiliny.

V roku 1971 bola obec Hlboké nad Váhom pričlenená k mestu Bytča. Z obce boli zvolení do MsNV v Bytči poslanci za obec.

V období rokov 1971 – 1998 v obci Hlboké nad Váhom sa v budove kultúrneho domu zariadila škôlka, upravila sa obecná cesta na ulici Vodopádska v Hornej ulici Cestami; vodovod s rozvodmi na Hornej a Vodopádskej ulici. Obyvatelia obce nesúhlasili s týmto stavom, a preto sa v júni 1997 formou referenda za účelom odčlenenia sa od mesta Bytča, sa rozhodli osamostatniť. Na hlasovaní sa zúčastnilo 98% oprávnených voličov a vyše 99% svojimi hlasmi vyjadrilo za odčlenenie a zvolili si poslancov do obecného zastupiteľstva. Za starostu bol zvolený Dušan Pinčík, ktorého vo voľbách so zastupiteľských orgánov Slovenska v jeseni roku 1998, občania zvolili za starostu obce.

Kostol Sedembolestnej panny Márie v Hlbokom nad Váhom bol postavený a vysvätený v roku 1993. Občania obce vlastnými darmi vykryli náklady na vyrobenie kostolného zvona, ktorý má váhu 230 kg. Na zvone je nápis ,,Božské srdce Ježišovo-venujú občania Hlbokého nad Váhom rok 2001.“

V jeseni roku 1999 bola začatá plynofikácia obce do všetkých ulíc, a tiež sa uskutočnili plynové rozvody do obecných i rodinných budov. Jej výstavba trvala 14 mesiacov a do užívania bola uvedená v roku 2000. V januári 2003 sa do užívania mladým rodinám odovzdala dvanásťbytovka. Na obec Hlboké nad Váhom boli presunuté právomoci, v dôsledku čoho Okresný úrad Bytča odovzdal objekt a budovu základnej a materskej školy s príslušenstvom. Ihneď v tom roku obec začala s náročnými opravami havarijného stavu objektu.

 V obci sa v roku 2005, po náročnej úprave terénu prikročilo za výdatnej pomoci občanov, k výstavbe Krížovej cesty, ktorá bola pre cirkevnú verejnosť odovzdaná 6.septembra 2008. Jej posledné zastavenie poskytuje návštevníkom i ojedinelý rozhľad na pohorie Malej Fatry, Javorníkov a Suľovských vrchov. Vidno i Žilinu a samozrejme aj susedné obce, ako Horný a Dolný Hričov, Hričovské Podhradie a Hričovským hradom a za Váhom Považský Chlmec, Divinku, Marček,...Oblazov, Kotešovú, Hliník nad Váhom a mesto Bytča.  

 

Wifi pre Teba

projekt wifi pre teba

Materská škola

Odkaz na položku ZŠ s MŠ

Mobilná aplikácia

mobilná aplikácia

google-play-downloadapp-store-download

Počasie

dnes, piatok 29. 3. 2024
slabý dážď 16 °C 4 °C
sobota 30. 3. jasná obloha 21/9 °C
nedeľa 31. 3. zamračené 19/10 °C
pondelok 1. 4. slabý dážď 22/9 °C

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Facebook

fb

Mapa obce

mapa

Natur-pack

mapa

Mapa

Foto